Aby boli ľudia zdraví a⁠ telesne aj duševne sil­ní, potre­bu­jú mimo iného zdravé a⁠ plno­hod­not­né jed­lo.

Taká­to výži­va deťom umožní zdra­vo sa vyví­jať a⁠ dospieť na zod­poved­ných sil­ných slo­bod­ných ľudí, ktorí žijú naplno, tvori­vo a⁠ šťastne – ľudí, ktorých živ­ot napĺňa.

Priemy­sel 19. a⁠ 20. storočia však nepotre­bo­val slobod­ných a⁠ sil­ných ľudí, ale pod­da­jných robot­níkov a⁠ posluš­ných úrad­níkov. Priemy­sel­né potraviny boli pôvodne vyví­jané pre potre­by armády, ako rých­le núd­zové rieše­nie pre výn­i­močné stavy. V dôsled­ku hospodárske­ho tlaku, násil­ia či prostred­níctvom mas­médií boli však pos­tup­ne pre­sadené na väč­šine územi­ach Zeme. Priemy­sel­né potraviny slúžia mocen­ským záu­j­mom prie­myslu – nie ľuďom.

Rozvoj priemys­lu mal aj svo­je dobré stránky. Boli časy, keď si vývoj spoločnos­ti žiadal robot­níkov. Dnes však už v to­várňach pracu­jú robo­ty. Doba sa prud­ko mení a⁠ dôležitý­mi ľud­ský­mi vlast­nosťa­mi už nie sú poddaj­nosť, prispô­sobe­nie a⁠ slepé nasle­dovanie pokynov – ale tvo­rivosť, samostat­nosť, vnú­torná sila a⁠ duševné zdravie a⁠ vy­rovnanosť.

Priemysel­né poľno­hospodárst­vo nez­abezpečí celistvý rozvoj ľudskej bytosti. Zdravý sedli­acky rozum napovie, že kra­vy, ktoré žijú vo veľko­chovoch, málo sa hýbu a⁠ dostá­va­jú žrať zmes zrna, sena, GMO sóje, múčky z⁠ rybieho odpadu a an­ti­biotík, budú dávať iné mlieko ako tie, ktoré sa pasú v stáde, vonku na ze­lenej lúke, na daž­di, vetre a⁠ slnku. Len výrobky pochádza­júce od zdravých zvier­at žijú­ci­ch v ich priro­dzenom prostre­dí sú človeku prospešné a zdravé. V mlieku z⁠ prie­myselných chovov budú chýbať isté kľúčové výživové zložky. Samé zvier­atá sú totiž neduživé a v akom-takom stave udrži­a­vané len za pomo­ci práškov. Toto je tá prostá prav­da, ktorou sa na zisk a⁠ monopol zam­er­aný priemy­sel nechváli. Médiá, ktoré sú šíriteľ­mi kultúry, sú s priemy­sel­ný­mi po­tra­vinárskymi monopol­mi nezried­ka pre­vi­azané a to je dôvod, prečo sa o⁠ tých­to závažných otázkach v spoločnos­ti tak málo hov­orí.

Celosve­to­vo však pôsobí niekoľko združení, ktoré sa zdravej strave venu­jú bez toho, aby boli pri­amo či nepri­amo napo­jené na nejakú mocen­skú záu­j­movú skupinu. Jed­nou zo spoločnos­tí šíriaci­ch osve­tu v⁠ oblasti plno­hod­not­nej výživy je nadá­cia West­on A. Price Foun­da­tion (WAPF) pre múdre tradí­cie v jedle, poľno­hospodárstve a zdravovede.

Vedomosti oslobodzujú!

V skratke uvádzam niekoľko kľúčových bodov vychá­dza­júc z brožúrky ZÁSADY ZDRAVÉ STRAVY, ktorú spra­covala West­on A. Price Foun­da­tion. Podrob­ne­jšie sa dočí­tate na webových stránkach nadá­cie: www.westonaprice.org

Biely cukor a⁠ jedlá z⁠ bielej múky boli zbavené mine­rá­lov a⁠ vita­mínov, čo viac, v priebe­hu tráve­nia ľud­ské telo o tieto lát­ky ešte ober­a­jú. Aj mod­erné celo­zrnné výrobky môžu viesť k⁠ nedos­tatku min­erálov. Naopak, plno­hodnotné kvase­nie robí min­erá­ly v jed­lách z obil­nín pre telo do­stupnými. Dobré je tradičné celozrn­né kváskové peči­vo. Sladiť je vhod­né len stried­mo, najlepšie prí­rodným (ner­afi­no­vaným) cukrom či medom.

Lac­né rafino­vané ole­je, ako je slnečni­cový, rep­kový či sójový, nie sú pre člove­ka vôbec vhod­né k jed­lu. Za stu­de­na liso­vané ole­je by sa mali jesť len stried­mo a⁠ v⁠ tepelne ne­spra­covanej po­dobe. Pre te­pelnú úpravu jed­la sú vhod­né olivový a kokosov­ý olej, na vyprážanie najlepšie masť.

Ľud­ské telo potre­bu­je pre zdravý vývin živo­číšne tuky,mas­lo a masť, najlepšie od zvier­at, ktoré sa pás­li vonku pod Slnkom a⁠ žili pre­važne na svo­jej prirodzenej potrave. Stuže­né tuky vyrobe­né z⁠ rafi­no­vaných ole­jov sú vy­slovene škodlivé s⁠ násled­kami pre ďalšie po­kolenia.

Sóju v podobe tofu či sójového mäsa je vhod­né jesť len veľ­mi zried­ka, ak vôbec. Vhod­ne­jšie sú tradičné fermen­tované sójové vý­robky (tem­peh, sójová omáč­ka či miso), ktoré nepochádza­jú z herbi­cíd­mi pre­si­aknutého GMO poľ­nohospodárstva.

Kyslá kvasená zelen­i­na v podobe prílo­hypod­poruje trá­venie a vstre­bá­vanie živín –nakladaná zelen­i­na je⁠ dô­ležitým doplnkom k⁠ varen­ej strave, pri ktorej dôsled­kom tepel­ného spra­cova­nia klesá podiel niek­torých vita­mínov.

Nie­len zeleni­nový vývar je hod­not­ný – poctivý vývarz⁠ kostí obsahu­je množst­vo min­erálov v⁠ ľahko dos­tup­nej po­dobe a môže pôsobiť vyslovene lieči­vo.

Živočíšne potraviny sú súčasťou pô­vod­nej stravy všetkých prírod­ných národov, ktoré žili po tisícročia v dobrom zdraví a⁠ tr­valo udržateľne hospodárili na Zemi. Títo ľudia si cenili pre­do­všetkým orgánové mäso, tuky, ryby a plody mora, a tiež mlieko a vajíč­ka – nie chu­dú sval­ov­inu.

Mliečne výrobky nám prospieva­jú, ak pochádza­jú od zvier­at v pasienkovom chove. Mlieko je dobré čer­stvé, priro­dzene kys­lé, ale­bo v podobe kefíru, jogur­tu ale­bozre­júce­ho syra.Kys­lé mliečne výrobky ob­sahujú druho­vo rôz­norodú zmes prospeš­ných živých kultúr, ktoré robia mliečne výrobky strá­vi­teľ­nejší­mi a⁠ vý­živ­nejšími. Najlepšie, ak sú vyro­bené z čer­stvého neupraveného mlieka (neho­mo­geni­zova­ného, nepas­terizo­vané­ho, nesušeného).

Potraviny sú dobré čer­stvé ale­bo vhodne upravené. Mod­er­né spra­co­v­anie potravín naše jed­lo umŕtvu­je, aletradičné spô­soby uchová­va­nia a⁠ prí­pravy potravín (namáčanie, klí­čenie, kys­nu­tie, kva­senie či zre­nie) obsah živín zvyšu­jú a zlep­šujú ich vstre­bat­eľnosť – to platí pre obil­niny, orechy, zelen­inu a rov­nako aj pre mäso a mlieč­ne výrobky.

Tieto odporúča­nia nie sú v súlade v⁠ súlade s⁠ viac­erý­mi dnes rozší­renými stravo­vací­mi presvedče­ni­a­mi: Vegeta­rián­stvo ani veg­án­st­vo nás totiž nezachráni. Nie jede­nie mäsa spô­sobu­je eko­log­ické katas­tro­fy – ale ne­schopní, ne­ve­domí, nenásyt­ní, neuko­jení, nespoko­jní ľudia. Plno­hod­notná stra­va je jed­ným s⁠ prostried­kov, ako pomôcť ľuďom k⁠ vyspelosti – k⁠ tomu, aby pre­stali lietať duchom ne­prítomní a⁠ žiť uza­vretí a⁠ ustrašení vo svo­jich vzduš­ných zámkoch. Výživná tradičná stra­va nám pomôže upo­kojiť sa a⁠ uzem­niť sa – celist­vo sa nasýtiť, naplniť a⁠ nájsť šťastie a⁠ radosť v⁠ pestrej hre príbe­hov Zeme!

Priemysel­né poľ­no­hospodárstvo a⁠ lány monokultúrne pe­sto­vanej ku­ku­ri­ce, sóje, slnečnice či pšenice nám šťast­nú budúc­nosť nez­abezpečia. Naša živá Zem, jej bytosti a⁠ eko­sys­témy potre­bu­jú čle­nitú rôz­norodú kra­jinu. Rov­nako ako chrá­nené ob­las­ti potrebu­jeme aj⁠ živú vidiecku kra­jinu s⁠ prírod­ný­mi gaz­dov­stva­mi a⁠ pasien­ko­vý chov dobyt­ka citlivý k⁠ miest­nym prí­rod­ným pod­mienkam.

Nádej pre budúc­nosť nám nez­abezpečia tech­nológie, ale ľudia! Tí ľudia, ktorí sú dnes ešte deť­mi. Zachrá­nia nás matky, ktoré svo­je bábätká cítia a ctia ich prirodzené potre­by. Tie matky, ktoré svo­je deti riadne kŕmia nie pre­myslený­mi nápo­j­mi a kašička­mi – ale vlast­ným ma­ter­ským mliekom, citlivosťou, úctou, pri­jatím, na­hým dotykom a⁠ lásk­ou… Matky, ktoré sa napo­ja na svo­ju prirodzenosť – na prav­zor lásky­plnej veľkej Matky Zeme – a⁠ koja s⁠ radosťou výhradne pri­na­j­menšom šesť mesi­a­cov. Za­chránia nás otcovia, ktorí sú plne muž­mi, muž­mi slo­va a⁠ činu, rázni aj lásky­plní: duševne vyspelí muži, ktorí doká­žu nas­taviť priemys­lu zdravé medze a⁠ vyrov­nane si zas­tať to, čo je správne: svo­ju zem a s ňou spo­jenú zdravú plno­hod­notnú stravu.

---

Článok je súčasťou kni­hy Domá­ci liečivý kefír – Príruč­ka pri­ateľov živej kultúry.

Kni­ha je o domácej výrobe kefíru a vysvetľu­je nie­len ďalekosi­ahle zdravot­né prínosy tohto nápo­ja, ale aj súvis­losti s naším myslením, spô­sobom živ­ota aj naši­mi vzťah­mi.

Mod­erné výskumy dok­lada­jú, že zdravá bio­di­verzi­ta mikroorganoz­mov v ľud­skom trávení je pred­pok­ladom zdravého mysle­nia a zdravých vzťa­hov: nie­len tých medz­iľud­ských a spoločen­ských, aj tých so zemou, prírodou, kra­ji­nou.