Ako som sa dostala k Vyživujúcim tradíciam? Vždy ma zaujímala zdravá strava. V období strednej školy som bola 2 roky vegetariánkou. Zamýšľala som sa síce nad tým, že keď knihy pre vegetariánov odporúčajú napr. dopĺňať vitamín B12 výživovými doplnkami, asi to nie je pre človeka úplne prirodzená strava, ale páčilo sa mi, že kvôli môjmu jedlu nemusia zomierať zvieratá. Určitú dobu som jedla rastlinné náhrady masla (Veto , Rama a pod.), vysokorafinované rastlinné oleje miesto živočíšnych tukov, odtučnené mlieka, celozrnné pečivo z obchodov a pod., pretože som verila informáciám z médií, ktoré nás presviedčajú, že práve toto je pre nás zdravé. O kuchárskej knihe Vyživujúce tradície som sa dozvedela po narodení môjho syna. Najprv som čítala knihy o očkovaní, v ktorých česká holistická lekárka MUDr. Ľudmila Eleková učí, ako posilňovať imunitu voči všetkým chorobám, nielen tým, proti ktorým sa očkuje a odkazuje práve na výskum Dr. Pricea a naň nadväzujúce Vyživujúce tradície.
– Monika Ráczová
- Je zaujímavé, že viacerí ľudia, ktorých poznám a skúšali vegetariánsku diétu, sa po 2 rokoch vrátili ku konzumácii mäsa. Teraz viem, že to je pravdepodobne dané tým, že zásoby vitamínu B12, ktorý sa nachádza takmer výlučne v živočíšnych zdrojoch potravy, sa v ľudskom tele vyčerpajú za 2 roky. Vo Vyživujúcich tradíciách sa píše, že ľudia na vegánskej strave prvé mesiace detoxikujú, preto sa cítia tak dobre a ustupujú im aj dlhoročné zdravotné problémy. Avšak po určitom čase je potrebné telo znovu začať vyživovať výživnou stravou.
- Autorka Vyživujúcich tradícií Sally Fallon (Morell) čerpá z výskumu amerického zubára kanadského pôvodu Dr. Westona A. Pricea, ktorý so svojou manželkou cestoval po svete, aby spoznával, ako žijú a čo jedia prírodné národy. Nechcel totiž veriť, že je v poriadku, že americké deti jeho doby majú tak časté problémy so zubným kazom a krivými zubami.
- Svoj výskum si financoval sám, preto je považovaný za nezávislý.
- Dr. Weston A. Price na svojich cestách zistil, že príslušníci prírodných národov, ktoré navštívil, mali v krvi 10krát vyššie hladiny v tuku rozpustných vitamínov (A, D, E, K) ako Američania jeho doby. Vitamín K identifikoval ako prvý on sám a nazýval ho X‑faktor, neskôr ho pomenovali aj Priceov faktor.
- Bohatým zdrojom (v našich končinách najjednoduchšie dostupným) prírodného vitamínu K2, je maslo od kráv pasúcich sa na rýchlorastúcej tráve, najmä po daždi. Švajčiarski horali, ktorí nemali medzi sebou profesiu lekára alebo zubára, pretože ich jednoducho nepotrebovali, uctievali májové maslo ako posvätné a kládli ho na oltár pri bohoslužbe. Bolo to sýto oranžové maslo od kráv, ktoré sa s postupne topiacim sa ľadom v máji a neskôr v lete dostali až vysoko do hôr na najkvalitnejšie pastviny.
- Prírodný vitamín K2, produkujú kravy transformovaním z vitamínu K1 nachádzajúcom sa v tráve, ktorú spásajú. Prírodný vitamín K2 sa vstrebáva jednoduchšie a v organizme človeka funguje odlišne ako umelý vitamín K1, ktorý sa na Slovensku podáva napr. novorodencom pri pôrode ako prevencia proti krvácajúcej chorobe, pretože sa zistilo, že aj slovenská populácia má plošne nedostatok vitamínu K. (Niektoré štúdie dokonca tvrdia, že umelý vitamín K1 je rakovinotvorný a čítala som aj, že jedna kvapka podávaná novorodencom po pôrode do úst ich proti tejto chorobe aj tak neochráni.)
- Vitamín K je potrebný pre zrážanlivosť krvi a hrá dôležitú úlohu pri formovaní kostí. Vitamín D pomáha telu vstrebať vápnik z potravy, ale vitamín K2 ho naviguje do kostí a zubov a súvisí s odvádzaním vápniku z mäkkých tkanív, kam nepatrí. Podporuje vývin širokej štruktúry tváre, bráni predčasnej kalcifikácii chrupavkovitých rastových zón kostí, vrátane kostí tváre dieťaťa. Kosti detí pomocou neho rastú optimálne aj do šírky, aby boli zdravé a pevné, pri nedostatku vitamínu K kosti nemôžu rásť ideálne do šírky, tak rastú neprirodzene do dĺžky. Dnešná vysoká (a chudá) generácia mladých ľudí teda nemusí byť výsledkom našej lepšej výživy. Mnohokrát majú takíto mladí ľudia úzke čeľuste a krivé zuby.
- Nachádza sa v pečeni, vaječných žĺtkoch, masle, husom sadle zvierat z pastevného chovu, s úbytkom zeleného v krmive sa obsah vitamínu K2 v živočíšnych zdrojoch znižuje. Ďalej sa vitamín K nachádza v obilí, tmavej listovej zelenine, kapustovej zelenine a fermentovaných sójových potravinách (napr. miso).
- Podobne ako vitamín A je vitamín D potrebný na vstrebávanie vápniku a fosforu a tak je nevyhnutný pre silné kosti, zdravé zuby a normálny rast. Javí sa ako ochrana proti rakovine a roztrúsenej skleróze. Jeho nedostatok spôsobuje krivicu a krátkozrakosť. Napriek tomu, že niektorí tvrdia, že môžeme získať všetok potrebný vitamín D denným pobytom na slnku, Dr. Price zistil, že zdravá strava primitívnych národov bola bohatá na potraviny obsahujce vitamín D, ako je maslový tuk, vajíčka, pečeň, vnútornosti, tuk z morských živočíchov a dary mora, najmä krevety a kraby. Syntetický vitamín D2, (ktorý napr. detskí lekári odporúčajú pre novorodeniatka aspoň prvý rok života, predpisujú napr. Vigantol,) bol spojený s hyperaktivitou, koronárnymi srdečnými ochoreniami a inými alergickými reakciami a navyše sa zle vstrebáva. Nový výskum ukazuje, že optimálny príjem vitamínu D by mal byť desakrát vyšší ako je doporučená denná dávka v USA
Sally Fallon vo svojej knihe Vyživujúce tradície píše: „Technológia je štedrý dobrodinec. Tých, ktorí využili jej darov múdro, oslobodila od driny, umožnila im cestovať, oslobodila ich od nepohodlia spojeného so zimou, teplom a špinou, od neznalosti, nudy a útlaku. Ale otec technológ nám nepriniesol oslobodenie sa od chorôb. Chronické choroby u priemyslových národov dosiahli dramatické rozmery, pretože sme boli oslepení jeho nevlastnými deťmi – rýchlym občerstvením, porciovanými potravinami, polotovarmi, balenými potravinami, podvodnými potravinami, konzervovanými potravinami, náhradami – žiariacimi bublinkami, ktoré plnia regály našich obchodov so zeleninou a ovocím, potravinami, automatmi a dokonca obchodmi so zdravou výživou.“
Dr. Weston A. Price v 30.tych rokoch 20.storočia pozoroval 14 skupín ľudí nedotknutých civilizáciou, ktorí žili výhradne na miestnych potravinách. Strava týchto národov sa síce v mnohých podrobnostiach líšila, obsahovala však niekoľko spoločných faktorov. Všetky jedli veľké množstvá darov mora alebo iných živočíšnych bielkovín a tukov vo forme vnútorností a mliečnych produktov. Cenili si živočíšne tuky ako úplne nevyhnutné pre ľudské zdravie a jedli tuky, mäso, ovocie, zeleninu, strukoviny, orechy, semienka a celé zrná v ich celistvom nerafinovanom stave. Každá primitívna strava obsahovala trochu surového jedla – živočíšneho, rovnako ako rastlinného pôvodu.
Dr. Weston A. Price na svojich cestách nenašiel ani jeden vegetariánsky, tobôž vegánsky, prírodný národ. Keď si myslel, že už snáď objaví vegetariánov – žijúcich vo vnútrozemí tichomorského ostrova neobývaných suchozemskými živočíchmi – zistil, že aj títo si vždy zadovážili aj živočíšnu stravu a vysvetlili mu pôvod kanibalských zvykov ich predkov. Bol to nedostatok živín živočíšneho pôvodu po tom, ako ich iný kmeň zahnal žiť hlboko do vnútrozemia.
Dr. Weston A. Price však nenavštívil vegánske národy žijúce na juhu Indie. Títo jedinci vedú hlboko duchovne zameraný život a preto si tak veľmi vážia všetko živé. Nedožívajú sa však tak vysokého veku ako iné národy konzumujúce mäso a nasledovať ich príklad stravovania sa je v našich podmienkach takmer nemožné. Treba však podotknúť, že aj oni prijímali isté množstvo živín živočíšneho pôvodu, pretože jedli ovocie neumyté s larvami živočíchov a miniatúrnymi chrobákmi na ich povrchu a vo vnútri.
Medzi prírodnými národmi, ktoré študoval dr. Price od izolovaných Írov a Švajčiarov, od Eskimákov po Afričanov, sa takmer každý tešil výbornému zdraviu. Nemali chronické choroby, zubné kazy ani duševné choroby, boli silní, robustní a atraktívni.. Rodili ľahko zdravé deti generáciu po generácii. Dr. Price porovnával týchto zdravých tzv. „primitívnych“ jedincov s príslušníkmi rovnakej rasovej skupiny, ktorí sa stali „civilizovanými“ a žili na produktoch priemyselnej revolúcie, ako čistené obilie, zaváraniny, pasterizované mlieko a cukor. U týchto národov našiel bujné zubné kazy, infekčné ochorenia a krivé zuby, úzke tváre, deformovanie kostnej štruktúry a zistil náchylnosť ku všetkým zdravotným problémom.
Stačilo aby vyrástla jedna generácia na priemyselne spracovaných potravinách a už sa začali prejavovať známky degenerácie, odklonu od ideálu, ktorý môže každý zdravý jedinec dosiahnuť. Čo sa potom stane, ak na nesprávnej strave vyrastú viaceré generácie po sebe? Výsledok vlastne vidíme všade okolo seba – preplnené čakárne ordinácií lekárov, ľudia trpiaci alergiami a inými civilizačnými ochoreniami. Našťastie rovnako ako môžu nové generácie rýchlo degenerovať, môžu po prinavrátení sa k pôvodnému jedlu a pôvodným technológiám prípravy nové generácie regenerovať.
Čo sa týka prípravy jedla – takmer univerzálne nechávajú tieto spoločnosti obilie, mliečne výrobky a často zeleninu, ovocie a mäso fermentovať alebo mliečne kvasiť. Takto konzervovali jedlo a na rozdiel od moderných konzervačných metód, ktoré umŕtvujú a prírode potraviny odcudzujú, mliečne kvasenie robí výživné zložky z týchto potravín dostupnejšími a tráviacemu traktu poskytujú zdraviu prospešnú kyselinu mliečnu a baktérie, ktoré túto kyselinu produkujú.
Ďalšou všeobecne používanou technikou v etnických kuchyniach bolo používanie kostných vývarov bohatých na želatínu a tiež vápnik a iné minerály.